Tuesday, December 22, 2009

J I V I T


Jivit

Mon’xachem jivit zaun asa eka varean bhorlolea poskottea vo udkachea bombaddea bhaxen. Varean bhorlolo poskotto vo udkacho bombaddo keddna funtolo vo virgun vetolo tem konnakuch khobor aso nam. Voir udon vetolea poskottear thodea velan nodor marlear amchea nodre bhair pavchea adinch funttun veta. Tech bhaxen eka mon’xachem jivit.

Mon’xank jivit mellunk Devachem ek dhennem. Monis jivit jiyeta fokott ekuch pavtti. Dhekun mon’xean aplem jivit fuloun, orthabhorit korunk zai. Kiteak monis hea sonvsarant ekuch pavtti zolm gheta ani ekuch pavtti tachea jivit togtha. Hea sonvsarant jiyepacho ekuch dam soeg favtta. Mhontoch, mon’xan aplea jivtant ekdom chotrayen panvlam marunk zai.

Inglex bhaxeantlean ek mhonni asa. An unexamined life is not worth living. (Choukoxi korinaslem jivit jiyeop ortha bhorit nhoi) Tea khatir mon’xean aplea jivitachi sodanch chovkosi korop ekdom faideachem, kiteak mhonnlear jeddna monis aplea jivitachi choukoxi korta teddna taka tachem jivit koxem asa, koso jiyeta, khoinsor panvlam ghalta hachi dor ek mahiti mellta. Tea pasot mon’xean apleakuch thoddoso vell diunk zai ani jedna monis oxem korta tedna, taka jivitachim suntram khoim panvleant tachi zanvikay zata.

Aichea somazant zaite zonn Devan dilolem jivit ogddaitat. Na tor amchea tornattechea jivitacher nodor marum-ia. Aichea tornatteachem jivit borench churchureanchem dista. He tornatte apleachem jivit ibhadttat. Koxe toren te ibhadtat zait? Zauum tim vikalim vogddam khavun (drugs), sigerett-bidi fuskaun, soreak lobdun ani naka zalolea kodden ling (sex) sombhondh zhoddun AIDS piddent jivitachi vat-laitat ani apleach hatamni odruxtti jinn kortat. Tonatteamno, oslea vait vesnank boli poddun tujem jivit ibaddchea poros koslem borem kam’ korun, orthabhorit jivit jiyeunk xik.
Toxench zaite zonn atmaghat korun borelem jivit sompoitat. Atmaghat kiteak mhunn kortat zait? Lhanxe karonank lagun monis apleachea jititacho sontenas korta.

Oddchoneank fuddo korunk zai naslolean. monis jiv ditat punn, tech oddchoneank avhan divn jivit fuddem dukhol’lolem zalear jiv ditolea mon’xacho jiv sugur urta aslo. Az nhi falleam tujea jivitant upraslollem modd thondd zaun vetolem. Punn tuzo jiv porot yetolo? Punn monis zaun asa ek bhizudd. Avhanank fuddem korche bodlek bhiyeun aplea jivacho nas korta toslo. Mon’xea tuzo jiv ogddainaka punn avhanank fuddo korun jiye...

Zaite monis koslea, na koslea piddek sampddon volvoltat tedna, apleak jiv naka mhonn dotorak sagon aplo jiv kaddunk laitat. Dotorak kosloch hok’kh nam tea mon’xeacho jiv kaddpak kiteak, hea prannicho jiv rochtolo zaun asa ekloch Rochnar Dev anik ho jiv fokot Devacheanuch kaddunk zata.

Tor mon’xeak kosloch hok’kh nam aplea jivacho idvas korunk, nhoi mhunn mon’xeak kosloch hok’kh nam atmaghat korunk. Jeddna Dev tuka apoita teddna tuvem vochunk zai. Tea pasot mon’xea, tuka hea sonvsarant ekuch pautti jiyeunk mellta teddna tujea jivitacho boro upeog kor. Tuka, tujea jivitacher kosloch hok’kh nam punn fokot Devakuch tujea jivitacher hok’kh asa kiteak, Tannem tuka rochla ani to zaun asa tujea jivitacho Dhoni ani nhoi tum.

Nimanne itlench havem sangchem. Mon’xea tujea jivacho idvas kori nakai punn tujem jivit folladdik, orthabhorit korunk vavur. Monant ghott ugddas dhovor. Tum hea sonvsarant ekuch pautti yetai, dhekun tuje jivit huskea mekllem zaunk Devacho adar mag.


Fr. Teo Fernandes, OCD
http://teofernandes.blogspot.com/2009/12/j-i-v-i-t.html

______________________

KONKANI BOROI KONKANI VACH
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/
http://www.v-ixtt.com

Photos in Kuwait

Photos in Kuwait

Tuesday, October 27, 2009

GOYANT KITEM CHOLTA?

Goyant Kitem Cholta?
Fr. Teo Fernandes OCD



Nakak dorlear tondd ugodta khuim ani tonddak dorlear nak ugodta. Havem chintlolem mhojem tondd dhapun dovorunk, ani tea khatiruch kitlech mhoinnem havem borovpachem soddun dil’lem. Punn kitench kelear mure hem mhojem tondd bond ravona. Dhekun ho lekh havem ‘Goyant kitem cholta’ hem nanv divn boroila.

Goy udentichem xhar mhunn pachartalet toxench Goy xantichem tollem mhontalet ani monak toxench kuddik xanti mhellun gheunk zaite fhirgi (foreigners) Goya yetalet. Punn adlem Goy atam udentichem xhar uronk na, na mhunn Goyant adle toren xanti mellona. Konnem chorli gai?


Atam aikunk yeta fokot chorieo, kunn, dhormvad ani dusri bhirankull ghodnni mhonnlear bomb-sfott (bomb blast). Moddgovant ek bomb-sfott zaun dog zonn aknatvadi mele anikui char bomb-sfott zavnche asle te, Devanuch hem amche vellem vign nivarlem. He charui bomb funtlole zalear kitem zaupachem amchea sobit mankullea Goyant? Hem chintlear mhojem ang zoran xirxirta. Amchea sobit sundor mankullea Goyant kitem chol’lam? Montreani ani Amdaramni Goy tor chorun, nagoun khalam, atam urlolem mhojem Goy dusre chorun khatat.

Him sogllim kama korunk anik konuch nhoi, punn amchech monis bedi asat. Konknintlean ek mhunn’ni asa “Bhitorlo chor bhailo bedi”. Hich ghot amchea mankullea Goychi zalea. Na tor polle Mahanand sumar 18 ostoreancho kunn kelleat. Punn polim taka konnachenuch ott’tok (arrest) korunk zaunk na. Devak argham, xekim to sampodllo, na zalear, ho Mahanand anikui kitlea ostoreancho kunn korun, Maha- anand zavpacho.

Dusre vatten fattlea disamni “OHeraldo” disalear havem vachlam, konnem anik (Dusro Mahanand kai?) atth (8) zonnache kunn kelleat mhunn. Hai saiba! Amchea mankulea Goyant kitem cholta? Aiz amchea Goyant mara-mari, chorieo, kunn vaddot-choddot asat. Amchi rakhon korpi sust nhidleat ani ami vinchun kaddlole fuddari Goem koxem chorchem tem polletat.

Goyant nit mhonloli nam. Kiteak? Bhonvdder ailolem ‘Scarlett’-ak marun udoilear, vorsam sorlim. Toxech bholotkar kel’lea ‘German’-achem cheddum, tachi tor khoboruch nam. Moddganv Monti-Dongrar khubxeo torsadi (swords) sampodleo teo khuimchea guddavan lipoun dovorleat ti ekteach Devak khobor. Heo zaun ghel’lea dharun ghoddnecheo keddna nit amkam mellteli kai? Goyant nit mhonloli asa?

Tisre vatten halinch Divalechea adlea disa Goyant ek bhirankull ghodnni ghoddli ani ti mhonlear bomb-sfott. Purtugese khallar, Purtugez millitari training ghetana bomb-sfottancho avaz amchea kannar poddtale. Purtugez sorkarak Goycho dhanvdalear 48 vorsam sorlim. Atam amcho serkar Goychi rajvoddki choloita. Amchech bhav, dusrea Rajyeantle baddeachea mon’xank haddun, amcheruch bomb ghalunk lagleat. He durdov Goyant konnem bhitor haddlem? Amchea bhurgeamponnar tem az meren bomb-sfott mhonntat tem ami keddnanch aikunk nam. Nustek marpak jelatin mat ghaltale tem hanv aikun zannam aslom.. Deva! Amchea Goyant zatole vaittante amkam vattai ga. Goyche Pai Sant Franciss Xaviera tuji kuddi Goyam xhara. Amkam pav, rakh ani sambhall.


Goem ani Goykarank surokxit samballchea bodla, amche Montri bab aplem kodell-khell (musical chair) rakhchea khatir hacher-tacher guneanv thaptat. Bomb-sfottacho zababdari konn te sodun kaddche boldek Ghor-Montri bottam Yeraderichea Montreak dakhoita ani to (Yeradori Montri) Sanatan Sonstha nitoll asa mhunn aple hat duta

Xevottak, Devakodde itlench havem magchem. Goykarank surokxit samball ga Deva. Hea vaitt vigantlea amkam rakhun dhovor. Goychea dotorer ot’tea (attacked) kortoleank nitichea faxak sampdaun amkam nit di. Toxench amchea Montri-Amdaranchea ginneancher uzvadd ghalun, Goem ani Goychea porjechi surokxit rakhonn korun kurpa di mhunn Goyanche Pai Sant Francis Xavier thaim nomrutayen magttam.

27/10/2009
www.goa-world.com


Link:
http://news.bixee.com/news/result/location/panaji/1/

Wednesday, May 13, 2009

Natalank Jezu sandllo

Natalank Jezu sandllo


Natalank sov dis asa mhonllear
Ghor mhojem rogan sozoilem
Bhailean rongan ghor mhojem
Polleunk sobit dislem
Pun hea ghorak ho rong kadtanan
Jezu mhojo rongant sandllo.


Natalan panch dis asa mhonllear
Ghotto korunk hanven eivjilem
Fator, mati, nanchenne kirloonk ghale
Kxott anik tokos gheun
Natalancho sobit ghott toair haven kelo
Jezu mhojo ghotteantuch sandllo


Natalank tin dis asa mhonllear
Kusvar korunk mhonn eivjilem
Saman haddunk bazarant gelom
Saman haddun kusvar korunk laglom
Nevreo, odde, kolkolam bikik dodol kortana
Jezu mhojo tantun sandllo.


Natalanchea adlea disak
Rongit follianchem noketr kelem
Noketrant bizli ghalun
Noketr mhojea ghorar chodolem
Ghor mhojem noketrachea uzvaddan bhorlem
Jezu mhojo tea noketrantuch sandllo


Natalanchea ratchea misak gelom
Misak lokak iexin tevxin polletana
Kednakuch mis kobar zalem
Hacho, tacho kiss ghetana
Haka, taka Merry chirtmas wish kortana
Jezu mhoj lokache ghortent sandllo


Natalanchea festak borem jevonn kelem
Sanan, sorpatel, motton randlem
Jevtanan illem kopachem ghetlem
Natalanchem fest borem zalem
Jezuk mhojea fuddlea
Vorsak soddunk bhovchem


- Fr. Teo Fernandes

Wednesday, February 27, 2008

UPAS (Konkani Kovita)

UPAS


Koezmant zaito tokos gheun
Hanven upas kelo
Ho upas mhojo nirfol zalo
Kiteak monant hanv ghat
Gheunk chintlem mhojea sezareacho.


Soro, vidi, cigratti, mass khainastana
Haven zaito upas kelo
Punn hea upasacho kosloch faido na zalo
Kiteak dusrea bailank, cheddvank
Kallzant hanv axelom.


Koddok challis disancho haven
Upas mhonn kelo
Punn ho upas kiteakuch upkarlona
Kiteak upasachea disani mhojem
Mon hanv kusoit ravlom.

Upasachea disani matheavele kens, khad
Hadinastana ravlom
Pun hem sogllem korun kosloch faido na zalo
Kiteak upasachea disani ton lamb rund korun
Hacheo, tacheo khoboro korit ravlom

Jezu mhonta khorea mona
Tujo tum upas kor
Tor monxa sang kiteak upkarlo
Tujo ho bhailo polko show
Tuven tukach re fotoilo

- Fr. Teo Fernandes, OCD
http://teofernandes.blogspot.com/

28/2/2008
www.goa-world.com/goa/konkani/

KONKNNI AMCHI MAI BHAS


KONKNNI AMCHI MAI BHAS


Konknni Gõychi Raj bhas korcheak, Konknnivadeanim cholvoll suru kel’li tedna ek ulo oso aikunk yetalo “Konkani uloi, Konkani boroi ani Kkonknnintlean Gõycho serkar choloi”. Ani xevottak Gõychi raj bhas Konknni zatoch he gaztelea nareacho avazuch bond poddlo. Lohu, lohu ho naro nopoit zalo kiteak, jem toddeank mellpachem aslem tem favlem, ani toddeanim Konknni bhaxek thoinch soddun aplim kama korun kaddlim.

Xati fuloun todde Gõykar mhonntat “Ami niz Gõykar ani Konknni amchi maim-bhas” Punn, ho ek fokot bhailo khell. Gõykaranchea ghorant dis-rat tor English xizta. Sarki Inglez ulounk yenasle, mhoje kodden Butler English uloitat ani apnakuch loz korun ghetat. Gõykaranim Konknni avoi-bhas ulounk lozchem kiteak? Bhurgeank pasun English ulounk xikoitat zalear mhojem aik Gõykara. “Tunvem kat boddlit punn tuji zat boddolchina” Jem tum uloitai tem tujea korneanim korun dhakoi. Todde Gõykar mhonntat, Konknni vachunk yena. Zalear tum khoro nizacho Gõykar nhoi. Kiteak, zaka Konknni ulounk yeta taka Konknni vachunk-borounk yeunkuch zai. Konknni amchi avoi-bhas ani zor tum khoro Konknni avoicho put zalear tuje avoi bhaxek visorchona.


Atam pollevn-ai amche Konknni avoi-bhaxe khatir ami kitem kela tem. Konknnintlean bottancher mezunk zatat titlim potram toxech masikam bhair sortat. Sunaprant, Vavreadeancho Ixtt, Dor Mhoneachi Rotti, The Goan Review, Jivit ani tosoch chodd apurbayechem ani sogleam avddichem masik “Gulab”. Him potram, masikam Gõyant toxench Mumbai thanv prokaxit zatat.

Dukhachi gozal mhonnlear Gõyant thanv dor mhoineank bhair sortolo “Gulab”, atam don mhoineamnim ek pavtti uzvaddak yetlo khoim. Kiteak oxem zalem zait? Hacho guneavkari konn? Nhoi anik konn fokot ami Gõykar! Khas amchea avoi-bhaxeantlean uzvaddak yetlim potram-masikam konn vachta zait? Bhov todde bottancher mezunk melltat title. Amche mai bhaxek pillun jivexim marpi konn? Pok’ki bodai ulovpi Goykar. Oso somoz zalo nam?

Zori tor amchi maim-bhas jivi urtoli zalear Konknnintlean chappun yetlim pustokam, masikam, potram dor ek Gõykaran vachun amcho tenko divnk zai. Ek Konknni borovpi aplea borovpannim apli avoi-bhas jivi dovorta ani sudraita. Ani vachpeanim him potr-masikam vikot ghevn vachlim zalear potranchea kharbareank sfurti mellta ani vachteleanchi Konknni bhas sullsullit ani jivi urta.

Ami Gõykar vareaveli minjas korunkuch urleat. Dis-rat ami Inglez uloitanv. English uloile mhonnlear ami somzotanv ‘unchlea vorgache’. (high class) monis mhonn. Punn hattuntlean tuji lhanvikai tuje avoi-bhaxe sovem dhakhoun, tika mornanche doddher pavoitai.

Atanchea bhurgeank toxench xiklelea mon’xak Misar Konknnintlean vachop kor mhonn sanglear tim mhonntat “I don’t know Conkani” Ami Gõykar hodd’dear hat marun mhonntat amchi bhas Konknni punn Gõykar nhoi to monis ekach mhoineam bhitor Konknni vachunk, borounk ani sarki ulounk xikta. Konknni pasot ami kitem kelam zait? Lipi vad korunkuch urle. Amche sobit avoiche don kuddke korun sodle mhonn, On-Gõykar amkam pixe Gõykar mhonn hansle ani azun hanstat.

Uttat Gõykaranno uttat. Zage zait. Amchi Konknni bhas amchea bhurgeank xikoun fuddle pillgek jivi dovoru-ia. Amchea bhaxeantlean prokaxit zatelim ’Gulab’ ani her potr-masikam vikttim ghevn, jahariti divn amcho tenko (support) ani adar korum-ia. Konknni potram kivam masikam vachun amchea ghorant Konknni avoi-bhas jivi rakum-ia. Portean hanv mhonntam “Konkani uloi, Konkani boroi, Konknnintlean Gõycho serkar choloi”.

Fr. Teo Fernandes,OCD
http://teofernandes.blogspot.com/
27/2/2008

http://www.goa-world.com/goa/konkani