Sunday, August 7, 2011

Bosicho Provas - Boroupi: Fr. Teo Fernandes

Bosicho Provas

- Fr. Teo Fernandes, OCD



Sangear thavn Moddganv vochunk mhaka zai aslem. Sanvordem bos stenddar Kadamba bos dhorchi mhonn tharailem. Punn tea vellear Moddganv vochunk ekui Kadamba bus nasli. Dusre vo khasgi busir vetolom mhunn bosin bhitor sorlear ghorddi asleli poleli. Tiket farik korun velean ubem ravun vechem? Dekhun, dusre busir choddlom ani sust eke bosker boslom.
Bosint provaxi chikar bhorlea uprantuch bos gear-ant poddli. Punn kitem sangom? He bosik dusrim gearam nam kai diso. Bos khub sovkas vochunk lagli. Itli sovkas, ti bos rostear choltana ek mui cholta kai distali. Mhaka zalear vaz ailo. Bosichi gotti vo speed vaddonvchi mhunn hanvem maglem. Punn mhozo avaz konnachea kannar poddlona, na mhunn lokachea kannar to sadlona astolo. Ani hem koxem gai mhonn hanv chintunk podllom. Magir mhaka sarkem sidh zalem. Ami Gõykar susegad mhonn. Na zalear polle. Amchea Gõyant zaite broxttachar cholta, punn konn avaz kaddtta? Konnuch na. Amcho Gõykarancho vichar-zabab ekuch zala “mhaka kiteak poddlam”. Konknnitlean ek mhonni asa “Hanv mhaka Dev Somestank”. Ho amchea Gõykarancho somoz zaun poddla. Na tor polle. Bos thoddibhov vegan cholovpak bob martolo to, hanvunch. Vellachem moth gomonasle her soglle provaxi ogich ravun mhoji komik polletale. Mhaka tea disa kollun ailem Gõykar favo tea zagear tondd ugoddpi nhoi mhunn vo jib asun monne.
Ani ek gomotichi gozal amchea Gõykarachi mhonllear bos chikar bhorlea, toripunn provaxi tech bosint chepot, chirdot provas korunk fattim soronant. Oxem dista, bosincho bhouch unnav Gõyant poddla vo anink bosi nant.. Gõyant boseo solltat. Anink bosi naslolea porim sardinache tarle bhortat te toren chiddun vochpachi lokak sonvoim zalea. . Mhozo vichar mhonllear, poilea bosint gorddi asli mhunn hanvem ti soddun dusri bos dorleli. Kiteak chikar bhorlele bosin svas porian ghevn mellona.. Punn ho lok? Oso koso?


Chikar bhorun vetole bosini don motti gomoticheo goxtti mhonllear, bos itli chikar bholeli astona konduktor bob marta “fattim voch fuddem voch” Paim dovorunk porian suvat asona, punn fattim voch fuddem voch kondoktorachem chaluch asta. Anik dusri gomott mhonllear, bos chikar bhorli mhontokuch kondoktorachi mojeach mojea. Provaxeank tiket dinvk bhonvtana, taka aileli khaz magir chepttin bail-choliancher ghoxttit kaddta.
Amche vahan khateche odhikari zankam ami RTO inspector mhonntat fokot helmet, lisens vo vahanachem promannpotr nam zalear talanv divpa khatiruch sorkari nokri kortat kai distat. Bosint pasingeranche halaval zatat tem pollevnk, tankam bilkull vell na ani, pollelem bhi zalarui sonxea bhaxen pollevnk naslelea porim kortat. Kiteak, tankam bekaidiexir duddu vo hafte melltat mhunn kai? Na tor chintat. Matxi vegan ti bos vhorunk hanv boballtalom teddnam, bosint 4 khaki angavlem ghalun aslole pulis-mama mhojea islean vollun mhaka polletalet. Punn tankam ekui pavtti bos drivorak sangunk tanchim tonddam ugtim zaunk nant bosichi gotti choddoi mhunn sangpak. Tea disa mhaka kollun ailem pulis asat te lokachi seva korunk nhoi, punn apnnalim bolsam bosichia dhonniam koddlean borpak.
Pavsache disamni bosinim provas korpacho nhi ghe baye. Zoxe bhair pavsache ghoghe zhoddtatt titlech motte pavsache ghoghe bosint bhitor poddtat. Ponvtole bosin bostolo zalear sontri fuloun boschem poddta. Hanv mhonttam, he bosiche mallok disel, petrol choddta te toren bosichi dor vaddovpak sorkara lagim magtat, nam tor sompar vetat. Punn, pavsacha udkan ponvtele bos durust korpachem koslench kam’ te pollenant.


Anik don gozalincher ami niyall korunk zai. Dor provaxak tikett divpacho vahatuk khateacho kaido asa. Punn hem khoim bosiche kondoktor ani mallok palltat? Dusri gozal mhonllear bosint chodd provaxi na zalear bos roddot, roddot veta ani bos roddot vetana tea bosint provas kortolo lokui roddunk lagta. Ek matr. Kondoktor pasingeram thaim ticketiche poixe, tiket dinastona sarke hixeoban ghetat. Ani tiket vicharlear motte dolle korun polletat. RTO-on, hem cholta tacher nitichem chabuk marlear provaxank chepott nastona bosimni poinn (traveling) korunk vhodd sompemponn zatalem vo nam?. Punn ek vichar. Bosin poinn kortoleancho chintolo konn asa? Apnnanchea bolsant poddtelem unnem korun?
Gõykara utth ani zago za. Tuji, tujea ghorcheanchi, ixtt-mitranchi bosin poinn kortana sodam sorokxit zavnk pavllam mar. Boskaranchi hukumxay natak korunk tuzo adar di. Hem cholta tem sarkem korunk upai ghe. Nixed porgott kor. Tallo ubar. Ogi bosonaka. Nidhla zalear dolle ugodd. Hem boroilam tem, konnachea kannar saddot kai?

[The ill-fated bus that met with an accident at Valshem-Bhati, Sanguem recently]


Agost 5, 2011

Fr. Teo Fernandes can be contacted via email at teofeds69 at yahoo dot co dot uk
[Exclusive to www.goa-world.com .   Special thanks to Lino B. Dourado]

Tuesday, May 17, 2011

Kochro, kochro



Kochro, kochro

               - Fr. Teo Fernandes ocd

Devan sobit sundor xristi rochli anik hi xristi Devan rochtana nitoll anik mirmoll ti rochli. Hes xristichi zommin and hava (air) nitoll anik nirmoll aslilo. Takach lagun nitollsanik anik devak sori korum ieta, kiteak Dev zaun asa nitoll anik nirmol monacho. Dev nitol anik haka lagum devan hi xristi rochtana nitol anik nirol rochli. Hi xristi rochtana devan kosloch kocho dovorunk na. Itli nitol anik nirmol xristi Devan rochli. Nitlosan zaun asam dusrem soimb devachem. Hi xristi Devan rochtana sorg koso rochlo.

Punn zozo jitlo monis vadott gelo titli monxeani hi xristi bhestaili anik sarkich bhurxi korun sodhli. Veta thoim monis bhurxeponna korit asa kiteak monis Deva bhaxen nitolll anik nirmol na anik jem monxeahea bhitor bhurxem asa tench bhurxeaponn bhair korun dhakoita. Zor tor aichea monxeaheam mon nitolll anik nirmol aslem zalear aiz hi xristi bhurxi zuchi nasli. Itli hi xristi bhurxi zalea dotori mata mhonn “mhojean hem bhurxeponn anik anik sosunk zaina anik haka lagun xristi monxeaher add upraslea. Anik heach karonnk lagun naka zalim pidda, tuffanan uprastat anik hakach lagun soglle sonvsarche vidnayanni (Scientist) bob martat nitollsan samballat, xristi bhurxi korinakat. Punn konn hem aikoitat zait? Aichea monxeachea kannar poddona kiteak aichea monxeak fokot apleachm poddlam. Na zalear polleum-ai amchea Goyanchea xharacher.




Goy ek lhanxem xhar, anik polleunkui sobit dista anik hi Goychi sobitai poleunk dusrea dhesache lok dhaun marun etait. Punn kitem polletolo veta thoim kochro, kochro. Ho kochro itlo zala Goyant kuslolo vas marta anik ho vas oslo marta jedhna ho vas tujea nakant bhorlo zalear samkem vonkonk ieta. Hea chukichi zababdari konnachi? Amchich- kiteak mhonllear ami zai toxeo imaroteo bhandleat ani ami sudarop keleam anik ho zalo kochro khoim udoupacho?

Na zalear polle adim Goyant itlo kochro naslo kiteak mhonllear monis zo kochro aplea ghorant zatalo to kochro aplea porsant puroitalo anik ho kochro roilolea zaddank sarem zaun vetalem. Punn atam imareoteo zalean ho ghorant zalo kochro purunk suvat na ani ho kochro magir ami hanga thoim udotanv anik hacho porinam kuslolo Goyant vas marta. Tea passot Goyankarani heo imaroteo ubartana ho ghorant zalo kochro purunk ili tori suvat dovorun zai.

 Dusre vatten atancho monis bhorpur randtta anik jevta. Hatunt kai vaitt na pun urlolelem kaddun bhair udoitat. Adim Goyankar dhukrank, kunkddank postaleat kiteak hem urlolem jevon ami tem dhukrank, kunkdank ghaltaleanv ani oxem heo monzati amich xristi anik goyanchi dotore matechi nitolsan rakhtali. Pun atam zalear dusreanch zalam ani jevon vibad kortanv anik tem kaddun ami kochreachea dhobeant udoitanv anik hakach lagun goyant Goy bhor ho kuslolo vas marta.

Tisre vatten palastic. Goyant veta thoim palastick poddlelem dista. Goyanchea khoichea konxeak voch, rosteacher vo paim vatten voch veta thoim tuka palatikecheo pottio distat.Monis kiteak mhonn somzona zait. He palistick kusonkuch kusona asam toxechem tem urta anik zaddank peddank mar bosta. Hem atancho monis kiteak chitin zait? Hem konnak vaitt zait? Ditoli Fattlean ietele pindgek hem vaitt anik jerul ami kelea papachi fudlli pindga zap ditoli anik tim amkam xirap sodtoli toxench hea palastikek lagun goyanchi dotori mata bob marta mhonn tumchem Goyankaranche chodduch zalem.

Chovto prosnn zo Goyankanracher poddla to ho kochro zata to khoim udouncho. Thoddim mhontat ho kochro amchea gavant naka dusrea gavant uddoi anik sogllim oxinch mhonntat zalear ho kochro zo ghorant aicho monis korta to tanne aplea ghorantuch dovorcho tea dhekun Goyankara tuji zomin vikun vhodlleo vhodlleo imaroti ubarinakai pun portench zalear tujea ghorant fatlean ek lhanvxem porsum (garden) korun tantun bhaji palo, mirsango roi anik zo kochro zo tujea ghorant zata to kaddun tea tujea porant aslelea bhaji pallek ghal taka hem sarem zatelem anik tuka ilixi bhaji pallo utpon zatolo anik oxem ruchik tum jevtoloi. Oxem kelear matr tuji bollaiqui bori urtoli na zalear tum kosli an kosli pidda iuen begin morun vetoloi.
Panchvo prosn mhonllear ho Goyancho hava-man bodola na zalear polle koichea velar paus poddta, novembarachea mhoinaietantuch khot khotit vot ekach utran mhonchem hacho zababdari konn/ Hacho zababdari dev nhoi pun monisuch kiteak hem sogllem monxea kellam anik hachi zap ami ditanv. Chintt monxea azun vell asa jem pap tum xristicher kortai tem thambounk.

Amchem Goy samballum-ai. Nitollkai rakhum ai. Zo kochro amchea ghorant zata to ami unno korum ai anik Goy ami porttun bhagarachem korunk vavorum ai. Ho zaun dhi amchea novea vorsacho nicho.



Fr. Teo Fernandes OCD
http://www.goa-world.com/




Wednesday, August 11, 2010

Konkani Kovita: Kalchi Koddi

Konkani Kovita:

Kalchi Koddi




Attoiloli kalchi koddi
Ruchik ekdom bori
Goykarank kalchi koddi
Lagta ekdom gostachi



Adle Goykar khatale
Amil-tizan gostan
Punn pez jevpi Goykar
Kalchi koddi mhago forsan



Kalchi attoiloli koddi
Ruch tichi veglli
Aichim bhurgim moll nokot
Purvozani dovorloleo riti



Aicho monis khata masam
Sokallim utthun pirgonvta
Voizagher vochonk zai mhaka
Jirvon sarki zaunk nam haka



Khavun polle kalchi koddi
Ekdom ruchik-gostachi
Dusrea disa tuka
Jirvon zatli sarki



- Fr. Teo Fernandes, OCD.
(Goa)

Friday, July 16, 2010

Kovita: Bosintli Choli

KOVITA:

Bosintli Choli



Bosin disli ek choli
Khuch korun mhaka hansli
Kednam tum mhoje kodden uloitoli?
Sang cholie tujem nanv

Sang tugelo ganv
Kallzak pettla uzo
Kitem korum hanv

Dolleank dolle laun tuka pollelem
Mon mhojem sarkem guspotlem
Kalliz mhojem tunvem chorlem.



Fr. Teo Fernandes

Tuesday, February 16, 2010

KOREZMANCHO TEAG

KOREZMANCHO TEAG




Korezmant hanvem kele teag dis ani rat
Xezareancho ghetlo hanvem ghat
Thokos gheun kelo ho upas
Deva! Koso mandlo zait ho tuka?

Korezmant hanven kele teag dis ani rat
Monan niyallem vinglli bail mon’xeachi zat
Thokos gheun kelo ho upas
Deva! Koso mandlo zait ho tuka?

Korezmant hanvem kele teag dis ani rat
Bailek kelo hanvem vhoddlo visvasghat
Thokos gheun kelo ho upas
Deva! Koso mandlo zait ho tuka?

Korezmant hanvem kele teag dis ani rat
Dusreancher uloit ravlom hanv vaitt
Thokos gheun kelo ho upas
Deva! Koso mandlo zait ho tuka?


+Fr.Teo Fernandes,OCD
Sanguem,Goa, India
www.goa-world.com

16/02/2010

Tuesday, December 22, 2009

J I V I T


Jivit

Mon’xachem jivit zaun asa eka varean bhorlolea poskottea vo udkachea bombaddea bhaxen. Varean bhorlolo poskotto vo udkacho bombaddo keddna funtolo vo virgun vetolo tem konnakuch khobor aso nam. Voir udon vetolea poskottear thodea velan nodor marlear amchea nodre bhair pavchea adinch funttun veta. Tech bhaxen eka mon’xachem jivit.

Mon’xank jivit mellunk Devachem ek dhennem. Monis jivit jiyeta fokott ekuch pavtti. Dhekun mon’xean aplem jivit fuloun, orthabhorit korunk zai. Kiteak monis hea sonvsarant ekuch pavtti zolm gheta ani ekuch pavtti tachea jivit togtha. Hea sonvsarant jiyepacho ekuch dam soeg favtta. Mhontoch, mon’xan aplea jivtant ekdom chotrayen panvlam marunk zai.

Inglex bhaxeantlean ek mhonni asa. An unexamined life is not worth living. (Choukoxi korinaslem jivit jiyeop ortha bhorit nhoi) Tea khatir mon’xean aplea jivitachi sodanch chovkosi korop ekdom faideachem, kiteak mhonnlear jeddna monis aplea jivitachi choukoxi korta teddna taka tachem jivit koxem asa, koso jiyeta, khoinsor panvlam ghalta hachi dor ek mahiti mellta. Tea pasot mon’xean apleakuch thoddoso vell diunk zai ani jedna monis oxem korta tedna, taka jivitachim suntram khoim panvleant tachi zanvikay zata.

Aichea somazant zaite zonn Devan dilolem jivit ogddaitat. Na tor amchea tornattechea jivitacher nodor marum-ia. Aichea tornatteachem jivit borench churchureanchem dista. He tornatte apleachem jivit ibhadttat. Koxe toren te ibhadtat zait? Zauum tim vikalim vogddam khavun (drugs), sigerett-bidi fuskaun, soreak lobdun ani naka zalolea kodden ling (sex) sombhondh zhoddun AIDS piddent jivitachi vat-laitat ani apleach hatamni odruxtti jinn kortat. Tonatteamno, oslea vait vesnank boli poddun tujem jivit ibaddchea poros koslem borem kam’ korun, orthabhorit jivit jiyeunk xik.
Toxench zaite zonn atmaghat korun borelem jivit sompoitat. Atmaghat kiteak mhunn kortat zait? Lhanxe karonank lagun monis apleachea jititacho sontenas korta.

Oddchoneank fuddo korunk zai naslolean. monis jiv ditat punn, tech oddchoneank avhan divn jivit fuddem dukhol’lolem zalear jiv ditolea mon’xacho jiv sugur urta aslo. Az nhi falleam tujea jivitant upraslollem modd thondd zaun vetolem. Punn tuzo jiv porot yetolo? Punn monis zaun asa ek bhizudd. Avhanank fuddem korche bodlek bhiyeun aplea jivacho nas korta toslo. Mon’xea tuzo jiv ogddainaka punn avhanank fuddo korun jiye...

Zaite monis koslea, na koslea piddek sampddon volvoltat tedna, apleak jiv naka mhonn dotorak sagon aplo jiv kaddunk laitat. Dotorak kosloch hok’kh nam tea mon’xeacho jiv kaddpak kiteak, hea prannicho jiv rochtolo zaun asa ekloch Rochnar Dev anik ho jiv fokot Devacheanuch kaddunk zata.

Tor mon’xeak kosloch hok’kh nam aplea jivacho idvas korunk, nhoi mhunn mon’xeak kosloch hok’kh nam atmaghat korunk. Jeddna Dev tuka apoita teddna tuvem vochunk zai. Tea pasot mon’xea, tuka hea sonvsarant ekuch pautti jiyeunk mellta teddna tujea jivitacho boro upeog kor. Tuka, tujea jivitacher kosloch hok’kh nam punn fokot Devakuch tujea jivitacher hok’kh asa kiteak, Tannem tuka rochla ani to zaun asa tujea jivitacho Dhoni ani nhoi tum.

Nimanne itlench havem sangchem. Mon’xea tujea jivacho idvas kori nakai punn tujem jivit folladdik, orthabhorit korunk vavur. Monant ghott ugddas dhovor. Tum hea sonvsarant ekuch pautti yetai, dhekun tuje jivit huskea mekllem zaunk Devacho adar mag.


Fr. Teo Fernandes, OCD
http://teofernandes.blogspot.com/2009/12/j-i-v-i-t.html

______________________

KONKANI BOROI KONKANI VACH
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/
http://www.v-ixtt.com

Photos in Kuwait