Tuesday, February 26, 2008

BHURGEANCHER DOLLO DOVORAT

BHURGEANCHER DOLLO DOVORAT

- Fr. Teo Fernandes


Rongit fulam eke bhagek (garden) sobitai haddta. Jitlim lhan-vhodd bhagent fulam astat titlich ti bhag sobta ani pollevnk sobit dista. Fulam viret khoinchech bhagek sobitai na!
Teach porim, bhurgim zavn asat fulam eka ghorabeant. Bhurgim, ghorabeak sobai hadttat. Him bhurgim zavn asat Devachem dhennem. Zaitim kazari zodppim (couples) khaxelea bhurgeank tim axetat punn tanchea noxibant him fulam fulonant – Devacho gutt fokot Dev zanna. Jeddna ghorabeant fulam astat teddna attvoch torecho rong ghorabeacher posrovta.

Bhurgim zavn asat avai-bapaichi dhan-dovlot. Avoi-bapui aplea bhurgeank voir kaddunk zaito bhar ani tokos ghetat. Aplea bhurgeank borem xikop divnk kuddintlem rogot aslem udok kortat. Bhurgeank, sonvsaracheo soglleo sovloteo zaum to mobile, internet, cable T.V, toxench zai toxe poixe bhurgeank moddunk adi-adi (etc.) Punn avoi-bapui aplo vell mat bhurgeank dinant. Ani hachem spoxtt kharan mhonnlear sonvsarachea rattavolint ghuspollolim avoi-bapainkuch vell nam zalear tim apnnalea bhurgeank khoincho vell ditelint?.

Amchim bhurgim bhagentlim fulam mhonnlearuch zainam. Zoso ek mali, (gardener) fulanchim zhaddam bendtta tech bhaxen vaddtelea sobit sundor fulancher, avoi-bapain matso dollo dovorunk zai. Na zalear him sobit sundor fulancho pormoll dusreank panvchea adinch bhautelim Fultele bonge bhavon vechea adim avoi-bapain lokx dovorchi goroz asa.

Aichea kallar, avoi-bapain aplea bhurgeank vell divnk zai. Heo ani teo sonvasarcheo sovloteo dilearuch puro na, punn tankam aplo vell divncho bhouch mothvacho asta. Bhurgim parpoll zavnchea adinch matxe ek tori dollo tancher asunk zai. Hem zaun asam avoi-bapaicheach boreak, kiteak; Konknnintlean ek mhonn’ni asa “Dolle add, sonvsar padd”. Hem zavn asa sot. Na zalear polle. Avoi-bapui aplea bhurgeank xikop divnk tanchi 10vi vo S.S.C.E zatoch tankam borea tea maha vidyalotint (College) ghaltat. Bhurgim aplem xikop kortanam zaite pavtti vaitt sonvoiank tim sampoddtat ani uprant avoi-bapui varoulelea dudhak roddtat. Varoulolea dudhcher rodon koslo faido? Dhekun avoi-bapain aplea bhurgeancher chotrai dovorunk zai. Tim khoim vetat, kitem kortat ani khoinchea mon’xank bhettat, toxench tanche konn ixtt-mitr hacherui tumche dolle asunk ekdom gorjechem. Chintat avoi-bapainno. Uprant roddon kosloch faido na.


Atanche maha vidyalontint soro, sigratti toxench gunge-vikalim okddam melltat. Hea babtint avoi-bapain matxe zagrut ranvchem. Kedna- kedna-i avoin na zalear bapain vidyalontint vochun bhurgeanchi topasnni korunk zai. Survatek hem kam’ korunk agvodd lagtelem. Punn avoi-bapaino, hem tumchech faidaichem. Heo vaitt sonvoim-eo tumchea fulank lagleo zalear him fultim fulam fulchea adinch bhavon vetelim.

Tumchea bhurgeank sonvsarik vostu ditana, poilo tumcho mog tankam diat. Kiteak, tumcho mogacho voso tankam lagtolo ani tumchea mogantlean avoi-bapui khorim ixtt mhonn tumi tankam dhakoitelim. Tumcho khoro mog tankam tumi dilo zalear, tumchi bhurgim khotto mog ani sangatt sodunk hanga thoim tim heddchinant ani naka zal’lim duensam odik korun AIDS pidda tumchea ghorabeant panvchi nam. Ani oxe toren tumcho ani tosoch tumchea ghorabo mann, moriadit urtolo.


Avoi-bapaichem khorelem margdoxonn ani xidduk dollo bhurgeancher naslelean atanchea kallar bhurgim lhanuch astana mogan poddtat. Avoi-bapui somzottat bhurgim koleg kortat mhonn, punn kosli koleg? Mogachi? Magir mogacho fog zatoch avoi-bapui chittunk poddtat. Chinttat avoi-bapainno vell astana.

Zaite avoi-bapui somzotat aplea bhurgeam kodden linga vixeiant ulovop sarkem nhoi mhonn. Na! Hem amchem chintop sarkem nhoi. Ho zavn asa ek kaido avoi-bapaicho aplea vaddlolea bhurgeank ling vixeiant khori mahiti divnk, na zalear bhurgim linga vixeiant mahiti mellunk naka zal’leank vicharun, zoxem tanchea ixtt-mitr, pozddim filmam pollevn ling sombondim zannam zavnk axetat. Ani favo toxem margdorxonn nam zavn amchea ghorabeachea bhagintlim fulam vaitt doxer pavtat.

Tor avoi-bapaino, amchea bhurgeancher matso dollo dovorum-ai ani pollevn-ai amchi bhurgim koxim vagtatt, kitem kortat tacher matxe lokx divnchem mhonn magttam. Hem amchea faideanchem ani hem zavn asa ghorabeachem boreponn. Na tor chittun polle. Devan dilolo bezo vaprun niall korat. Portean hanv mhontam “Dole add, sonvsar padd” hem zavnche adinch amchea bhurgeancher dollo dovorat.

- Fr. Teo Fernandes OCD

www.goa-world.com/goa/konkani
26/2/2008

No comments: